Život Prešova
online
online
Z pianistu v pivárni až na Broadway. Oscarový herec by mal 95 rokov
09.02.2020 Celý región
Newton/Bratislava
8. februára (TASR) - Dva Oscary, množstvo filmových cien a vyše 40
nominácií. To je bilancia amerického herca Jacka Lemmona, ktorý vynikol
v prevažne v komediálnom žánri. Postava členky orchestra Daphne, o ktorú
prejaví záujem postarší milionár Osgood vo filme režiséra Billyho
Wildera Some Like It Hot (Nikto to rád horúce, 1959), priniesla
Lemmonovi nebývalú popularitu. V sobotu 8. februára by sa slávny komik
dožil 95 rokov.
John Uhler Lemmon (známy pod umeleckým menom Jack Lemmon) sa narodil 8. februára 1925, a to za nezvyčajných okolností - v nemocničnom výťahu v meste Newton (Massachusetts, USA) do rodiny úspešného podnikateľa. Jack Lemmon sa už v detstve tešil pozornosti svojich rovesníkov, pretože si ich ľahko získal svojimi vtipnými scénkami, gestami a mimikou. Promoval na Harvarde, kde bol členom viacerých dramatických krúžkov. Ako čerstvý absolvent vysokej školy vstúpil do námorných síl a v tom čase sa zdalo, že jeho život sa bude uberať iným smerom. Po absolvovaní náročného vojenského výcviku sa však Lemmon rozhodol ísť späť do civilu a venovať sa hereckej kariére.
Zo začiatku si privyrábal ako pianista v malej pivárni. Potom prostredníctvom drobných úloh v rozhlase a televízii sa dostal až na slávnu Broadway.
Filmový debut si odbil po boku slávnej Judy Holliday v Cukorovej komédii It Should Happen to You (To by sa malo stať vám, 1954). Po úspechu komédie Mister Roberts (1955), v réžii Mervyna LeRoya, Joshua Logana a Johna Forda prišlo aj prvé ocenenie, a tým bol Oscar za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe. Od tých čias záujem o mladého herca stúpal aj u filmových producentov a postava z filmu mu tak otvorila dvere do Hollywoodu.
V roku 1959 prvýkrát herec spolupracoval s režisérom Billym Wilderom v dnes už triumfálnej komédii Some Like It Hot (Niketo to rád horúce), kde sa spolu s Tonym Curtisom ocitli na úteku pred mafiou, pričom sa vydávali za členky ženského kabaretného orchestra. Situačná komédia, kde okrem dvojice Lemmon - Curtis zažiarila aj Marilyn Monroeová, sa vďaka hereckým výkonom i vtipným dialógom zaradila medzi najlepšie komédie všetkých čias.
I keď v tomto prípade ešte umelec nepremenil nomináciu na Oscara za najlepšieho herca v hlavnej úlohe, jeho kredit mimoriadne stúpol.
Rovnica Wilder + Lemmon = komerčný úspech fungovala ešte šesťkrát po Niekto to rád horúce. Snímka The Apartment (Byt, 1960) znamenala ďalšiu Lemonovu nepremenenú nomináciám na cenu filmovej akadémie. Nevyšlo mu to ani v romanci s krásnou Lee Remick Days of Wine and Roses (Dni vína a ruží, 1962), pod ktorej réžiu sa podpísal Blake Edwards. Tvorca filmu Raňajky u Tiffanyho dokázal, že vie nakrútiť aj surovú drámu, kde sa Lemmon odklonil od svojho obvyklého hereckého prejavu a vymenil ho za štúdiu človeka závislého na alkohole.
Kritika ocenila film The Fortune Cookie (Šťastíčko, 1966), ďalšiu z Wilderových originálnych a inteligentných komédií, kde excelovali Jack Lemmon a Walter Matthau. Inak to nebolo ani v romantickej komédii Avanti! (Nebožtíci žičia láske, 1972), kde Jack Lemmon v úlohe starostlivého syna odchádza pre telo otca, ktorý zahynul pri autonehode v Taliansku. Po príchode však zisťuje, že jeho rodič nebol ani zďaleka také neviniatko ako si myslel. Podobný milostný románik ako otec však prežíva aj on sám.
V umelcovej kariére nastalo obdobie, v ktorom ľahšie komédie vystriedali zložitejšie dramatické úlohy. Dokázal, že je naozaj všestranným hercom aj vďaka stvárneniu biznismena Harryho Stonera v dráme Johna Avildsena Save the Tiger (Zachráňte tigra, 1973). V nej konečne získal Oscara v kategórii najlepší herec v hlavnej úlohe.
V roku 1971 sa Lemmon presadil aj ako režisér, vo filme Kotch, v ktorom si hlavného hrdinu zahral jeho dobrý priateľ Walther Matthau. Dvojica nerozlučných priateľov Lemon-Matthau účinkovala aj vo Wilderovej komédii Buddy, Buddy (1982). Po tom, čo Lemmon dostal v roku 1988 cenu Amerického filmového inštitútu za celoživotné dielo, sa jeho spolupráca Walterom Matthauom ešte viac prehĺbila. Diváci si ich mohli zapamätať ako dvojicu ufrflaných deduškov, ktorí si robia naschvály kvôli krásnej susedke z filmov Grumpy Old Men (Daj si pohov, kamoš, 1993), Grumpy Old Men (Daj si pohov, kamoš 2, 1995) alebo The Odd Couple II (Správna dvojka, 1998).
Jack Lemmon získal v roku 1996 na 46. medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne Zlatého medveďa za celoživotné dielo. Svoj zmysel pre humor herec nezaprel ani na tlačovej konferencii usporiadanej po odovzdaní ceny. "Kým ma nezrazí kamión alebo kritik, nikdy neprestanem pracovať," povedal vtedy 71-ročný komik.
Jack Lemmon zomrel 27. júna 2001 v Los Angeles na vo veku 76 rokov. Počas svojho života bol dvakrát ženatý. V prvom manželstve s herečkou Cynthiou Stone sa mu narodil syn Chris, ktorý je v súčasnosti úspešným hercom. Lemonovou druhou manželkou bola herečka Felicie Farr. Manželský pár mal dcéru Courtney.
John Uhler Lemmon (známy pod umeleckým menom Jack Lemmon) sa narodil 8. februára 1925, a to za nezvyčajných okolností - v nemocničnom výťahu v meste Newton (Massachusetts, USA) do rodiny úspešného podnikateľa. Jack Lemmon sa už v detstve tešil pozornosti svojich rovesníkov, pretože si ich ľahko získal svojimi vtipnými scénkami, gestami a mimikou. Promoval na Harvarde, kde bol členom viacerých dramatických krúžkov. Ako čerstvý absolvent vysokej školy vstúpil do námorných síl a v tom čase sa zdalo, že jeho život sa bude uberať iným smerom. Po absolvovaní náročného vojenského výcviku sa však Lemmon rozhodol ísť späť do civilu a venovať sa hereckej kariére.
Zo začiatku si privyrábal ako pianista v malej pivárni. Potom prostredníctvom drobných úloh v rozhlase a televízii sa dostal až na slávnu Broadway.
Filmový debut si odbil po boku slávnej Judy Holliday v Cukorovej komédii It Should Happen to You (To by sa malo stať vám, 1954). Po úspechu komédie Mister Roberts (1955), v réžii Mervyna LeRoya, Joshua Logana a Johna Forda prišlo aj prvé ocenenie, a tým bol Oscar za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe. Od tých čias záujem o mladého herca stúpal aj u filmových producentov a postava z filmu mu tak otvorila dvere do Hollywoodu.
V roku 1959 prvýkrát herec spolupracoval s režisérom Billym Wilderom v dnes už triumfálnej komédii Some Like It Hot (Niketo to rád horúce), kde sa spolu s Tonym Curtisom ocitli na úteku pred mafiou, pričom sa vydávali za členky ženského kabaretného orchestra. Situačná komédia, kde okrem dvojice Lemmon - Curtis zažiarila aj Marilyn Monroeová, sa vďaka hereckým výkonom i vtipným dialógom zaradila medzi najlepšie komédie všetkých čias.
I keď v tomto prípade ešte umelec nepremenil nomináciu na Oscara za najlepšieho herca v hlavnej úlohe, jeho kredit mimoriadne stúpol.
Rovnica Wilder + Lemmon = komerčný úspech fungovala ešte šesťkrát po Niekto to rád horúce. Snímka The Apartment (Byt, 1960) znamenala ďalšiu Lemonovu nepremenenú nomináciám na cenu filmovej akadémie. Nevyšlo mu to ani v romanci s krásnou Lee Remick Days of Wine and Roses (Dni vína a ruží, 1962), pod ktorej réžiu sa podpísal Blake Edwards. Tvorca filmu Raňajky u Tiffanyho dokázal, že vie nakrútiť aj surovú drámu, kde sa Lemmon odklonil od svojho obvyklého hereckého prejavu a vymenil ho za štúdiu človeka závislého na alkohole.
Kritika ocenila film The Fortune Cookie (Šťastíčko, 1966), ďalšiu z Wilderových originálnych a inteligentných komédií, kde excelovali Jack Lemmon a Walter Matthau. Inak to nebolo ani v romantickej komédii Avanti! (Nebožtíci žičia láske, 1972), kde Jack Lemmon v úlohe starostlivého syna odchádza pre telo otca, ktorý zahynul pri autonehode v Taliansku. Po príchode však zisťuje, že jeho rodič nebol ani zďaleka také neviniatko ako si myslel. Podobný milostný románik ako otec však prežíva aj on sám.
V umelcovej kariére nastalo obdobie, v ktorom ľahšie komédie vystriedali zložitejšie dramatické úlohy. Dokázal, že je naozaj všestranným hercom aj vďaka stvárneniu biznismena Harryho Stonera v dráme Johna Avildsena Save the Tiger (Zachráňte tigra, 1973). V nej konečne získal Oscara v kategórii najlepší herec v hlavnej úlohe.
V roku 1971 sa Lemmon presadil aj ako režisér, vo filme Kotch, v ktorom si hlavného hrdinu zahral jeho dobrý priateľ Walther Matthau. Dvojica nerozlučných priateľov Lemon-Matthau účinkovala aj vo Wilderovej komédii Buddy, Buddy (1982). Po tom, čo Lemmon dostal v roku 1988 cenu Amerického filmového inštitútu za celoživotné dielo, sa jeho spolupráca Walterom Matthauom ešte viac prehĺbila. Diváci si ich mohli zapamätať ako dvojicu ufrflaných deduškov, ktorí si robia naschvály kvôli krásnej susedke z filmov Grumpy Old Men (Daj si pohov, kamoš, 1993), Grumpy Old Men (Daj si pohov, kamoš 2, 1995) alebo The Odd Couple II (Správna dvojka, 1998).
Jack Lemmon získal v roku 1996 na 46. medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne Zlatého medveďa za celoživotné dielo. Svoj zmysel pre humor herec nezaprel ani na tlačovej konferencii usporiadanej po odovzdaní ceny. "Kým ma nezrazí kamión alebo kritik, nikdy neprestanem pracovať," povedal vtedy 71-ročný komik.
Jack Lemmon zomrel 27. júna 2001 v Los Angeles na vo veku 76 rokov. Počas svojho života bol dvakrát ženatý. V prvom manželstve s herečkou Cynthiou Stone sa mu narodil syn Chris, ktorý je v súčasnosti úspešným hercom. Lemonovou druhou manželkou bola herečka Felicie Farr. Manželský pár mal dcéru Courtney.
www.ZIVOTPO.sk
